Novela zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v platnom znení (ďalej len „ZON“) zaviedla do právnej úpravy neziskových organizácií ustanovenie, podľa ktorého na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorý vložil štát ako zakladateľ/spoluzakladateľ do neziskovej organizácie a nejde o prioritný majetok, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zakladateľa/ spoluzakladateľa, ktorým je štát.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol zriadený Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Právomoci a kompetencie upravuje čl. 124 až 140 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanovuje zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Dňa 8.2.2012 podali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorého podstatou je financovanie neštátneho školstva na Slovensku.

Projekt prípravy "Nového zákona o športe" uzrel svetlo sveta začiatkom roka 2014. Jeho forma, spôsob vývoja, pracovné prostredie a personálny aparát môžu vytvoriť predpoklady pre kvalitný výsledok spoločnej snahy - zákon, ktorý na základe poznania, spoznania, vedomosti a invencie komplexne upraví nielen právne vzťahy vznikajúce v oblasti športu moderným, kvalitným, prepracovaným a hĺbkovým spôsobom.

Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 28. septembra 2011 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 105/2011 o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Ústavný súd pozastavil tiež účinnosť viacerých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, zákona č. 548/2001 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/ 2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V prípade Mikolajová proti Slovenskej republike posudzoval Európsky súd pre ľudské práva  porušenie:
- článku 6 odsek 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na prezumpciu neviny a
- článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - práva na rešpektovanie súkromného života a ochranu cti, 
ktoré mali byť spôsobené uznesením o odložení trestného stíhania vydaným políciou.

ESĽP rozsudkom rozhodol, že k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo tým, že o disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom.